EXOTIKA doma, v záhrade a v skutočnosti

  
úvod    kontakt, predaj      
                                 
ASIMINY 

Asimina - nový druh ovocia pre Európu
citrusy asiminy kaki  minerály  driene orchidey
citrusy
foto 
asiminy
foto
kaki
 foto
     

Asimina triloba pochádza z USA, z podobných klimatických podmienok, ako sú naše. Na význame nabrala, keď v posledných desaťročiach boli výberom z divorastúcich rastlín získané prvé odrody. Ich ďalším krížením a výberom počet vhodných odrôd stále rastie.

Prosím pestovateľov, aby odmietali názov paw paw, ktorý je skomoleninou pôvodného indiánskeho názvu, naviac pod týmto menom sa v Austrálii označuje papája, čo vedie k mnohým omylom pri vyhľadávaní.

Odrody sa odlišujú veľkosťou, tvarom, farbou, chuťou, dobou dozrievania. Chuť asiminy výrazne pripomína banán, z čoho vychádza jedno z jeho pomenovaní - banán severu. K tomu sa pridávajú ďalšie príchute, napr. mango, vanilka..., závisiace od odrody, stupňa zrelosti a fantázie degustátora. Jednoznačný je pocit chuti tropického ovocia. Ak niekomu v chuti chýba kyslosť, možno to napraviť niekoľkými kvapkami napr. mandarínky.

Mrazuvzdornosť asiminy je asi – 28 °C a vzhľadom na neskorý začiatok vegetácie uniká aj jarným mrazom. Škodcovia asiminy u nás sú slimáky, ostatní sa jej, zdá sa, vyhýbajú.

Výživná hodnota je podľa rozborov veľmi podobná banánu.

Vzhľad stromu počas vegetácie pripomína tropickú rastlinu, takže nie je iba užitočná, ale aj dekoratívna rastlina. Keď som sa pred niekoľkými rokmi o týchto vlastnostiach dozvedel, položil som si otázku“ prečo ešte asiminy nevytlačili z našich záhrad aspoň časť bežného ovocia? Musí to mať nejaké „ALE“. Má ich niekoľko, sú to hlavne ťažkosti pri dopestovaní väčších rastlín. Problematické sú už semená - po vybratí z plodu nesmú vyschnúť, nesmú splesnieť a pred zasadením musia byť stratifikované pri nízkej teplote 90 - 100 dní. Mladé rastlinky sú veľmi citlivé na kolísanie teplôt pri zimnom odpočinku a tiež na priame slnečné svetlo. Po 3 rokoch by mali byť dostatočne silné na vrúbľovanie a vysadenie do voľnej pôdy. Prvý rok po presadení asimina regeneruje a rozvíja koreňový systém, ktorý bol pri presadení poškodený (na to je asimina mimoriadne citlivá !) a v ďalšom roku by už mala rásť normálne, s veľkými prírastkami. Podľa mojich skúseností je najvhodnejšia výsadba v jeseň, po opadnutí listov, s jednoduchou ochranou proti silným mrazom, (napr. čečinou), ale nie je nutná. V takom prípade neuškodí novým listom na jar ani priame slnko. Moje rodiace stromy majú výšku 3-4 m.

Asi hlavný dôvod, prečo sa asimina nerozšírila ako bežný ovocný druh je to, že dozreté plody dlho nevydržia a preto nie je možné ich prepravovať, teda chýba obchodný dôvod na zakladanie plantáží. Niekoľko stromov by však v záhrade nemalo chýbať. Prípadnú nadúrodu je možné zamraziť.

Asiminy nie sú samoopelivé – potrebujú v blízkosti inú odrodu. Objavujú sa aj odrody “samoopelivé“, ale po zlých skúsenostiach u iných druhov ovocia, tento fakt neberiem vážne, veď nakoniec, kto by pestoval jedinú odrodu. Asiminu neopeľujú včely, ale skôr muchy, mravce a chrobáky. Popis odrôd pochádza od rôznych pestovateľov a z rôznych klimatických podmienok pestovania, takže ich treba brať s rezervou. Vlastné porovnanie odrôd spravím po niekoľkých rokoch, keď mi zarodia všetky v jednej záhrade. V zbierke mám viac ako 30 odrôd, z ktorých mnohé už rodili.

Kvitnutie asiminy prebieha v niekoľkých fázach. Už v lete možno rozlíšiť budúce kvetné puky od listových.  Kvet mení farbu zo žltozelenej po fialovohnedú.  Najskôr je aktívna blizna a kvet môže byť opelený, vtedy peľ tvorí kompaktnú svetlú guľu.

                 

Po niekoľkých dňoch kvet stmavne, blizna stratí aktivitu, peľ stmavne a rozpadá sa - vtedy ho môže hmyz preniesť na iný kvet. Krátko potom sa kvet rozpadne a ak bol opelený, zostanú malé plody, z ktorých ešte časť opadne.

               

Rozmnožovanie asiminy

Odrezky nezakoreňujú. Ak sa to náhodou podarí, nevytvorí dostatočne silnú koreňovú sústavu.

Koreňové odkopky. Staršie stromy vytvárajú z koreňov pekné mladé výhony, podobne ako slivky. Tie sú však vyživované z materskej rastliny a po oddelení živoria a často po 1 - 2 rokoch hynú, hlavne pre nerovnováhu nadzemnej časti a slabým koreňovým systémom. To môže byť príčina mnohých sklamaní, pretože sa zdá, že takéto rastliny sú dovážané zo starších sadov v Taliansku.

Výsev semien, dobrá starostlivosť, správna výživa a následné vrúbľovanie je jediný spôsob na vypestovanie kvalitných rastlín:

 

 

Aj takéto plody sa dajú dopestovať (prvá úroda odrody Prima a Rappahannock):

 

 

 

 

návrat hore